Nad Podbrančom od nepamäti na malej skale stálo hradisko. Je to strážny hrad Branč opradený legendami. Sídlili v ňom mocní keltskí druidi. Vládli mocnými čarami a dožívali sa vysokého veku. Hoci sa ich sídlo pomaly tratilo, všetci vedeli, že v útrobách skál tam niekde žijú. A iba s ich podporou mohol na kopci oproti vzniknúť dnešný rozľahlý hrad Branč. Zdal sa síce nedobytný, no mal jednu nevýhodu. Bol tu obrovský problém s vodou. A tak hlboká priekopa medzi vnútorným a vonkajším hradom bola vždy suchá a mala iba obranný charakter.

Čudesné legendy

Hradný pán bol vášnivým poľovníkom a pri jednom love zachránil život malému slabučkému starčekovi, na ktorého zaútočil poranený diviak. Starček mu vtedy sľúbil, že mu túto službu vráti v dobe, keď ju bude najviac potrebovať. Hradný pán sa neveriacky pousmial a pomyslel si, čo mu už len pomôže taký starý dedko.

Roky bežali a príhoda upadla do zabudnutia. Nastali zlé časy, do krajiny vtrhli Tatári. Počas suchého leta obľahli hrad a snažili sa posádku vyhladovať a vysmädiť. Sily dochádzali. Tatári už prekonali vonkajšie hradby a nahrnuli sa do priekopy. Hradnému pánovi zostávali posledné minúty života. Z ničoho nič sa zrazu zatemnila obloha a spustili sa z nej prívaly vody. V priebehu pár sekúnd sa naplnila priekopa, mnohí Tatári sa utopili a zvyšok vojska veľká vlna zmietla pod kopec. Za pár minút bolo po bitke a Tatári, čo prežili, sa rozpŕchli.

Hradný pán z okna paláca uvidel na skale oproti známeho starčeka. Spomenul si na dávnu príhodu a jeho sľub. A tak vyrazil na koni, aby sa mu poďakoval osobne. Starčeka však nenašiel a už ho nikdy nevidel. A taktiež nikdy už nezažil vodu vo svojej hradnej priekope.

Aj takéto čudesné legendy sa viažu k rozľahlému hradu Branč, ktorý sa týči na homoľovom kopci nad dedinou Podbranč v okrese Senica na Záhorí. Prvá zmienka o Podbranči pochádza približne z roku 1394, kedy je uvedená v tvare Berencz a dnešná obecná časť Podzámok je spomenutá ako Podharath. V blízkosti zrúcaniny hradu Branč je Starý hrad vo výške 455 metrov nad morom, ktorý bol pravdepodobne osídlený 2500 rokov pred Kristom. V obci je aj nálezisko z mladšej doby kamennej, kde sa našli kamenné pracovné nástroje pračloveka.

Hrad Branč dal postaviť magister Aba zo slávneho rodu Abovcov – jedného z najstarších a najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov – v rokoch 1251 až 1261 ako pohraničný hrad strážiaci cesty cez Malé Karpaty na Moravu, keďže leží takmer na hraniciach s Českom. Keďže sa hrad rozkladá na ploche približne 7500 m2, ide o skutočne rozsiahly areál, v ktorom som sa mohol pohybovať až do nemoty.

Z vrchných hradieb sa mi naskytol parádny výhľad na okolitú prírodu Myjavskej pahorkatiny. Na hrade sa vystriedalo asi 40 majiteľov. Medzi najznámejších patria Matúš Čák Trenčiansky, uhorský kráľ Karol Róbert, Matej Korvín, český kráľ Ján Luxemburský a Žigmund Luxemburský. Po vybudovaní kaštieľa v Sobotišti zostal hrad opustený, preto ho ľahko napadli a vypálili Turci počas svojich pustošivých výbojov na území. Hrad bol aj prechodnou väznicou protestantských kňazov odsúdených na galeje. Zomreli v jamách, čo bola provizórna väznica po obvode hradného múru. Dnes je už len zrúcanina hradu Branč stálou atraktívnou zastávkou turistov nielen z okolia, ale z celého Slovenska.

Text a foto: Michal Hertlík

–

Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy SR