Keď sa na severe Malých Karpát vydáte do hustého lesa a chcene-nechcene sa stratíte počas kráčania po krížovej ceste, je dosť pravdepodobné, že uprostred tichého lesa na vyvýšenom kopci zrazu narazíte na kopu kamenia, ktorá sa vám zjaví spoza vysokých kmeňov stromov.  Táto, na prvý pohľad kopa kamenia, však má veľký historický význam. Hrad Dobrá Voda bol totiž jeden z najvýznamnejších a najchýrnejších hradov na území terajšieho západného Slovenska.

Bona Aqua

Dobrovodský hrad stojí nad starodávnou cestou vedúcou z trnavskej nížiny cez hrebeň Malých Karpát ďalej na sever do bývalého pohraničného územia. Aj preto slúžil ako hlavný obranný hrad voči Českému kráľovstvu a kontroloval obchodnú cestu vedúcu do Trnavy.

Hrad položený na skalnatom návrší nad vnútrohorskou kotlinou so známym prameňom vody vystaval okolo roku 1 300 prívrženec Matúša Čáka Trenčianskeho, magister Aba Veľký. Po pevnosti zatúžil v roku 1316 práve „pán Váhu a Tatier“. Jeho vojská obľahli hrad, no pre odhodlaný odpor hradnej posádky prišlo na vyjednávanie. Historické pramene neuvádzajú, či Matúš Čák nakoniec hrad skutočne získal, takže tento fakt ostane pod rúškom tajomstva.

Koncom 14. storočia daroval kráľ Žigmund hrad aj s priľahlými majetkami sedmohradskému vojvodovi Stiborovi. Za Stiborovej éry sa hrad významne rozšíril a prvýkrát sa objavuje už nový názov hradu Bona Aqua (čiže Dobrá Voda). Toto pomenovanie získal vďaka výdatnému zdroju pitnej vody v podhradí. Taktiež sa mu kedysi zvyklo hovoriť aj Dobrý Kameň.

Od doby svojho vzniku až do 19. storočia prešiel cez prsty mnohým majiteľom, vrátane kráľa Žigmunda či protitureckého bojovníka Tomáša Erdődyho a jeho rodu Erdődyovcov, ale nakoniec ostal opustený a spustošený, čím stratil na význame. Dielu skazy napomohol blesk, ktorý v roku 1762 zapálil krovy na niektorých budovách. Po požiari bola väčšia časť hradu opravená a ešte slúžila pre potreby správy panstva. Po roku 1800 v pevnosti ostalo len väzenie pre poddaných umiestnené v predhradí. Ostatné časti postupne prepadli skaze.

Atmosféra stredoveku

Dnes na hrebeni Malých Karpát stojí už len zrúcanina Dobrovodského hradu, ktorú pohlcujú koruny stromov. Je to však veľmi príjemné spestrenie hocijakého dňa, kedy sa vydáte načerpať čerstvý vzduch a skvelú energiu do neďalekej prírody a popri tom vás tamojšie prostredie stiahne do dávnej doby stredoveku, kedy sa v miestnych lesoch namiesto rodinnej prechádzky či opekačky s kamarátmi konali nepriateľské boje na život a na smrť.

S výskytom kvalitnej ílovitej zeminy v okolí Dobrej Vody súvisí rozvoj hrnčiarstva, kachliarstva a džbánkarstva, ktorým sa tu venovali vysťahovalci z nemecky hovoriacich krajín, ľudovo nazývaní habáni. V 16. storočí boli vyhnaní zo Švajčiarska a juhozápadného Nemecka, pretože patrili k anabaptizmu – reformnému kresťanskému náboženskému hnutiu. Po nechcenom opustení svojej domoviny našli nové priaznivé útočisko práve na západnom Slovensku. Okrem habánov a ich skvostného remesla bolo v okolí Dobrej Vody rozšírené i pestovanie ľanu a konope, na čo nadväzoval rozvoj povrazníctva v danej oblasti.

Text a foto: Michal Hertlík

–

Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy SR