Slovensko je čarovné. Toľké skvelé miesta na preskúmanie v tak na pohľad malej krajine. Väčšina Slovákov si však bohatstvo, ktoré máme, príliš nevšíma a tvrdia, že Slovensko nie je zaujímavé. Ťaháme sa do zahraničia za atrakciami, pritom u nás máme aj také, o ktorých veľa ľudí ani nepočulo a ide o unikáty, kvôli ktorým sa turisti paradoxne ťahajú k nám. Začal som objavovať našu čarovnú krajinu, aby som tie krásy slovenské videl na vlastné oči. Milí čitatelia, je mi veľkým potešením, že sa s vami o moje autentické zážitky zo Trnavského kraja podelím celoročne na pokračovanie. Prajem vám príjemné čítanie a veľa nových ciest po zaujímavých, neobyčajných a kurióznych miestach naprieč krajom medoviny, ruží a trdelníka. V prvom blogu vám predstavím Vrbové – rodisko kráľa Madagaskaru.
Piešťany poznajú všetci, ešte aj v Spojených Arabských Emirátoch, takže tie núdzu o slávu a popularitu nemajú. Avšak neďaleko tohto široko ďaleko známeho kúpeľného mestečka, 10 km na severozápad smerom na Malé Karpaty, sa nachádza od nich ešte menšie mesto, kam si cestu veru nenájde hocikto. A čuduj sa svete, ocitol som sa v rodisku kráľa Madagaskaru.
Vrbové je malé mesto, prípadne veľká dedina, na úpätí Malých Karpát. V erbe je na modrom pozadí žltý klas obilia so zrnami, čím heraldici vravia, že pôvod mesta je poľnohospodársky. Možno aj preto nie je turistami neviem ako navštevované a na mapách turistických destinácií sa akosi neobjavuje. Vrbové má však čo návštevníkom ponúknuť, o čom svedčí aj historický fakt, že sa tu narodila významný slovenská osobnosť – niekdajší madagaskarský kráľ. Slávne meno Móric Beňovský by mali poznať azda všetci Slováci. Veď kto z nás si kedy mohol povedať, že odišiel na druhý koniec zemegule a tam ho menovali za právoplatného kráľa? Veru nikto. Dokázal to len dobrodružstvom posadnutý svetobežník Móric z Vrbového.
S tak významným človekom mám spoločné až tri veci – hrdú slovenskú národnosť, veľkého cestovateľského ducha a krstné meno, keďže celé jeho meno znie Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský. Tento dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ a kráľ bol prvým Slovákom vo viacerých míľnikoch. Ako prvý Slovák zasiahol do historicko-politického vývoja väčšieho počtu krajín, ako prvý Slovák navštívil štyri kontinenty (Európa, Ázia, Afrika, Amerika), ako prvý Slovák bol autorom svetového knižného bestselleru. Dokonca nielen ako prvý Slovák, ale ako úplne prvý Európan sa preplavil naprieč severným Tichým oceánom z Ameriky do Ázie, čím predbehol všetkých ostatných moreplavcov.
S najznámejším rodákom z Vrbového sa nepochybne spája veľký africký ostrov Madagaskar, na ktorý po prvý raz prišiel ako vyslanec Francúzska. Svojim šarmom, diplomatickými zručnosťami a eleganciou natoľko zapôsobil na miestnych kmeňových náčelníkov, že si ho až sami zvolili za kráľa Madagaskaru. Počas svojho pestrého a bujarého života prežil na ostrove dlhšie obdobie. Paradoxom bolo, že nakoniec zomiera nielen vo svojom hlavnom meste, ktoré si sám na ostrove vybudoval, ale aj pod rukami nahnevaného francúzskeho vojska, ktoré na ostrov vyslalo námorné ministerstvo Francúzska kvôli sporu s Móricom Beňovským.
Kde inde na Slovensku by mal mať Móric svoju sochu než práve vo Vrbovom na hlavnom Námestí slobody. Vyše trojmetrový pamätník zobrazuje Beňovského na zemeguli, po obvode ktorej sú stvárnené najdôležitejšie momenty a výjavy z jeho života. Autorom diela je sochár Anton Gábrik. Je tam taktiež jeho erb, typický madagaskarský strom baobab s černoškou a dieťaťom, medailón s Máriou Teréziou a jej synom Jozefom II., rastlinný motív džungle, George Washington, s ktorým mal blízke kontakty, i Benjamin Franklin, ktorý bol azda jeho priateľom. Nechýba ani námorná loď, delo ako odkaz, že bol vojakom, či krásna žena, ktorých bol obdivovateľom. Samotná postava Beňovského je vysoká takmer meter. Na zemeguli je kráľ Madagaskaru v pokľaku, v jednej ruke má ďalekohľad a v druhej guľôčku, ktorej úloha zostane tajomstvom.
Socha Mórica Beňovského je osadená uprostred parčíka v blízkosti Kúrie Mórica Beňovského, ktorá je jeho rodným domovom, o čom hovorí pamätná tabuľa z roku 1908. Celá zóna vznikla v rámci modernizácie centra, kde pribudli aj nové plochy pre oddych a relax obyvateľov. Móric Beňovský bol typický predstaviteľ obdobia osvietenstva, rozvoja dopravy a obchodu a objavovania neznámych území v šírom svete. Jeho dedičstvo a odkaz sú naveky zvečnené nielen v jeho diele Pamäti a cesty, ale aj v srdciach Vrbovčanov.
Ak niekedy zablúdite do mesta Vrbové, napríklad aj vďaka tomuto článku, tak sa určite vrhnete na šikmú vežu, ktorá je najcharakteristickejšou črtou tohto mesta. Mňa však očarila úplne iná stavba, ktorá sa dodnes považuje za najkrajšiu kultúrno-historickú pamiatku Vrbového. Uvidel som ju hneď po vystúpení z autobusu a bola to láska na prvý pohľad.
Z historických záznamov je doložená informácia o početnej židovskej komunite, ktorá sa v meste vyskytovala už od 17. storočia. V roku 1683 sem z Moravy prišlo vyše 200 židov. Židovská komunita sa postupne rozrastala a podľa všetkého si v roku 1731 zriadila náboženskú obec. V tom čase mali už židia vo Vrbovom svoju vlastnú synagógu. Neskôr si však za pôsobenia iného rabína postavili novú, situovanú priamo v centre mesta.
Majestátna synagóga reprezentuje orientálnymi prvkami obohatenú architektúru kultových stavieb židovských náboženských obcí poslednej štvrtiny 19. storočia. V tom čase tvorili židia tretinu obyvateľstva. Práve vtedy bola synagóga v rokoch 1882-1883 postavená. Predstavuje vynikajúcu ukážku maurského slohu, preto ak ste niekedy navštívili španielsku Andalúziu a miesta ako Granada, Alhambra, Malaga, či Toledo, budete mať pocit, akoby ste boli tam.
Ide o budovu s obdĺžnikovou dispozíciou, obiehajúcou galériou a bohato sfarbenou fasádou. Jej exteriér aj interiér je plný pôsobivých orientálnych prvkov a ornamentálnej výzdoby. Synagóga vo Vrbovom slúžila svojmu pôvodnému účelu až do druhej svetovej vojny. Od roku 1942 však už neslúži na náboženské účely. Bol tam umiestnený sklad obilia a neskôr textilných výrobkov. V súčasnosti nie je nijako využívaná a bohužiaľ chátra. Aj napriek tomu vás svojou inakosťou zaujme na prvý pohľad a čerstvá vôňa červených rozkvitnutých ruží v jej okolí vás aspoň na chvíľu prenesie z malého Vrbového do bájoslovnej Arábie.
Síce sa mi najviac páčila prekrásna židovská synagóga, no nepozrieť si šikmú vežu, keď už je človek vo Vrbovom, by bol ten najväčší hriech. Ako som už spomenul vyššie, ide o najväčšie poznávacie znamenie Vrbového, s ktorým si ho väčšina ľudí spája. Vrbové rovná sa šikmá veža. Kto o tejto kuriozite náhodou nevie, ocitne sa v meste a dozvie sa tam o nej, tak si povie, že nielen tá v Pise je šikmá. Práve vďaka nej sa z Vrbového stala malá slovenská Pisa.
Šikmá veža je dominantou Námestia slobody. Táto vysoká hodinová veža pri Kostole svätého Martina už na prvý pohľad udrie do oka každému okoloidúcemu, najmä keď sa postaví priamo pred ňu. Základný kameň šikmej veže vo Vrbovom bol postavený v roku 1832, celá stavba bola dokončená o tri roky neskôr v roku 1835, a vôbec nebolo prvotným zámerom architekta postaviť ju už šikmú. Zariadila to až príroda, kedy sa počas dlhotrvajúcich dažďov nakoniec dňa 28.10.1930 veža v dôsledku zmáčania pôdy a úzkych základov stavby náhle naklonila. Veža je odklonená od zvislej osi asi o 99 cm smerom na juhozápad, vďaka čomu sa stala vyhľadávanou turistickou atrakciou nielen mesta, ale všeobecne na Slovensku. Nemusíte sa však báť, veža sa už ďalej nenakláňa. Hneď v nasledujúcom roku 1931 bola zaistená betónovými injektážami a drží pevne až dodnes. Domáci Vrbovčania vymysleli pre túto kuriozitu trefnú povesť, ktorá hovorí, že na koho raz tá veža padne, toho dočista zabije.
Veža je vysoká 38,16 metra vrátane kríža a postavená je v klasicistickom slohu murárskym majstrom Jozefom Vernerom zo susedných Čachtíc. Náklady na výstavbu hradila cirkev, ktorej objekt dodnes patrí. Hodinový mechanizmus vo veži je však vo vlastníctve mesta. Hoci by sa mi veľmi páčilo vyjsť na samotný vrchol veže a odtiaľ spraviť nejaké zábery mesta, nie je to veru jednoduché. Do veže sa len tak hocikto nedostane.
V roku 2017 mesto Vrbové vežu nasvietilo a očistilo hlavne od náletov holubov. Zabezpečili aj nastavenie mechanizmu hodín tak, aby ukazovali synchronizovane čas z každej svetovej strany. Mesto dalo vyhotoviť informačnú tabuľu s textom v troch jazykoch, ktorá sa nachádza pod vežou. Zvony umiestnené vo veži zvolávajú ľudí na bohoslužby, oznamujú poludnie, vyprevádzajú novomanželov na cestu životom, ale aj oznamujú mŕtvych. V minulosti signalizovali aj rôzne nebezpečenstvá a požiare. Táto kultúrna pamiatka, ktorá preslávila Vrbové v šírom svete, sa v súčasnosti teší obdivu návštevníkov z domova aj zahraničia. Boli ste v slovenskej Pise aj vy?
Po Móricovi Beňovskom, židovskej synagóge a šikmej veži zavŕšime putovanie po Vrbovom absolútne netradične, na ešte netradičnejšom mieste, ktoré sa nachádza jedine vo Vrbovom. Ide o bizarnú záležitosť, ktorú by ste inde na svete hľadali len márne. Keby som vám povedal, že práve so mnou smerujete do presného stredu sveta a vesmíru, ako veľmi by ste mi verili?
Málokomu je známe, že stred sveta a vesmíru sa nachádza v neveľkom západoslovenskom mestečku Vrbové, v areáli tzv. CHRÁPU – chráneného parku. Toto unikátne miesto, ktorého súradnice vypočítal tím vrbovských akademikov z multiorganizácie KRIAK, označuje monument s otočným panáčikom na vrchole. K monumentu vedie recesistický náučný chodník, jediný svojho druhu v strednej Európe. Chodník návštevníka oboznámi s unikátnymi a napospol nebezpečnými vrbovskými endemitmi, akými sú „macík Pikču“, jediný kríženec rastlinnej a živočíšnej ríše, sliepka divá usmievavá, za ktorej širokým úsmevom sa skrýva vražedná šelma, žaba šablozubá živiaca sa výlučne ľudským mäsom, koník jednohlavý, ktorého zvláštnosťou je, že má iba jednu hlavu, ďalej veverička ľudožravá, jašter neukojiteľný, pavúk horizontálny, či sova jobusová. Podobné bizarné záležitosti sú rukopisom domácich Vrbovčanov.
Šikmá veža je síce najväčším lákadlom mesta, no ja som sa najviac tešil práve na to, kedy už budem stáť v strede sveta a vesmíru. Povedzme si úprimne, to nezažijete len tak každý deň. Z hlavného Námestia slobody som sa vybral na severovýchod. Záhadné miesto je situované až za mestom, takže som musel prejsť dvomi dlhými ulicami Súkenícka a Športová, až som sa dostal za rodinné domy na mierny kopec, z ktorého bolo vidieť všade naokolo. Keďže som presne nevedel, kde sa stred sveta nachádza, putovanie za ním bolo mierne dobrodružstvo. Za domami sa predo mnou otvorilo šíre pole, na ktorom domáci pestujú svoje plodiny. Musel som ho prejsť a zrazu som vošiel do lesa. Celé prostredie na mňa pôsobilo vskutku tajomne. Široko ďaleko nebolo živej duše a ja som len dúfal, že na mňa nevybehnú vrbovské endemity.
Po pár metroch som dorazil do cieľa. Predo mnou sa týčil vysoký stĺp s panáčikom. Od stredu sveta a vesmíru ma delilo už len žihľavové pole. Keby som mal povedať jednu rastlinu, ktorú nemám v láske, bola by to práve žihľava. Túžba stáť na takom magickom mieste však bola silnejšia a ja som sa cez vysokánsku žihľavu hravo prebrodil. Dole na zemi pod stĺpom leží tabuľka, na ktorej je napísané: „TU SA NACHÁDZA PRESNÝ STRED SVETA A VESMÍRU“. Pod týmto nápisom je vyjadrená hodnota troch pravouhlých karteziánskych súradníc Y X Z = 0,00. Autori myšlienky tým chceli vyjadriť fakt, že akože naozaj stojíte v strede sveta a vesmíru.
Celé miesto je zakryté stromami tamojšieho lesa, takže zvonku ho nikto nemá šancu vidieť. Miestni si tam spravili aj skvelý dom na strome, do ktorého môžete vojsť a nie je šanca, že niekto z Vrbového by vás tam našiel. Domáci si sem chodia oddýchnuť, načerpať čerstvú energiu, vyčistiť si myseľ a takisto sa sem chodia akoby skryť pred rušným okolitým svetom. Aj keď mnohí by povedali, že tam nič nie je, mňa to miesto svojim spôsobom očarilo. Je diametrálne odlišné od všetkých ostatných a práve to je na ňom to výnimočné. Ak ste tam ešte nikdy nezavítali, prípadne ani o tom predtým nevedeli, a ste lovcami bizarností a miest s netradičným podtónom, potom vám stred sveta a vesmíru odporúčam všetkými desiatimi.
Text a foto: Michal Hertlík
–
Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy SR
design/admin – MultiTalent
