Malé Karpaty sú charakteristické množstvom ľahko dostupných prírodných krás a historických pamiatok. Aj menej zdatní turisti zvládnu hrebeňovku týmto pohorím za pár dní. Jedným z lákadiel Malých Karpát, ktoré vás presvedčia vydať sa na túto približne 100 kilometrov dlhú trasu, je Útulňa Jozefa Maka, stojaca približne v jej polovici.
Predstavte si vkusnú drevenú chalúpku severského vzhľadu uprostred bukového lesa. Presne tak by sme opísali útulňu Jozefa Maka v Malých Karpatoch, keby sme na to mali len jednu vetu. Ak k nej dorazíte počas nepriaznivého počasia, pôsobí doslova ako oáza bezpečia a pokoja.
Prvá oficiálna malokarpatská turistická útulňa stojí v lokalite Mihalinová na Ceste hrdinov SNP, po ktorej prechádzajú diaľkoví turisti. Nachádza sa len 300 metrov od križovatky červenej a žltej turistickej značky. Už po chvíľke si ju všimnete medzi stromami a vyrazí vám dych. Vyzerá presne ako na fotkách, naživo dokonca ešte krajšie.
Útulňa Jozefa Maka dostala názov podľa hlavnej postavy rovnomenného románu od Jozefa Cígera Hronského. Na prvý pohľad zaujme hlavne minimalistickým vzhľadom a polohou na svahu v tieni lesa. Vstup do útulne je cez obrovské dvojkrídlové dvere. Vnútri sa drží príjemné teplo, aj keď vonku pofukuje. Má dve podlažia, nájdete v nej piecku a miesto na sušenie topánok a ponožiek.
V deň našej návštevy bolo vonku sychravo. Vietor síce nebol príliš chladný, ale dažďové kvapky silno bubnovali na strechu. Avšak vnútri panovala úplne iná atmosféra. Po zapálení piecky sa miestnosť rýchlo zaliala príjemným teplom a my sme si mohli vyzliecť mokré bundy a topánky.
V drevených policiach sme našli rôzne spoločenské hry a kopu kníh a magazínov. Vďaka obrovskému oknu sme zvnútra mohli obdivovať okolitý les plný vysokých bukov. Usadili sme sa teda pri okne a pozorovali, ako sa les pomaly ponára do tmy. Vonku stále pršalo, no nám to nevadilo. Práve naopak – dážď dodával miestu zvláštnu kúzelnú atmosféru.
Ráno sme sa zobudili do ticha. Po daždi nebolo ani stopy, len na listoch stromov sa ešte trblietali kvapky. Po krátkej prechádzke sme sa naraňajkovali a užívali si posledné chvíle v pokoji tohto útočiska. Pred odchodom sme si zložili veci, vyčistili útulňu a s pocitom úplnej spokojnosti sa vydali späť na cestu.
Z útulne by sme sa za pol dňa mohli dostať až na Záruby, najvyšší vrch Malých Karpát. Rozhodli sme sa však prebádať neďalekú zrúcaninu hradu Dobrá Voda. Bol to krásny zážitok. Už teraz sa tešíme na ďalšie dobrodružstvo v Malých Karpatoch, v ktorých nám Útulňa Jozefa Maka poskytla príjemný nocľah. Jednoznačne odporúčame a veríme, že vďaka ohľaduplnosti návštevníkov bude všetkým dlho slúžiť.
Text: Jesika Žáková Foto: Balazs Szarka
Tento článok je súčasťou prvého čísla magazínu Trnavel.
