V smolenických kuloároch sa dodnes povráva, že Baba Jaga z Mrázika doposiaľ tajne prebýva v lesoch nad mestečkom, no zatiaľ sa ju nikomu nepodarilo zazrieť. Je len otázkou času, kedy sa to niekomu podarí, lebo na začiatku lesa má totižto svoju chalúpku, hoci bez stračej nôžky. Všimnete si ju, keď navštívite smolenický Molpír.
Molpír je vrch nad Smolenicami v Malých Karpatoch, a taktiež praveké a neskôr aj slovanské hradisko na tomto vrchu. Na hradisko sa dostanete po náučnom chodníku vedúcom zdola od kostola smerom nahor do hory, na ktorom sa na informačných tabuliach dozviete mnohé zaujímavosti o rôznych typoch stavieb a tiež o živote obyvateľov hradiska.
Hradisko so svojim obyvateľstvom tu prekvitalo za staršej doby železnej, asi v 6. storočí pred Kristom. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi, s vežami, bránami a baštami. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Dnes tu nájdete ich dve napodobeniny, v ktorých možno stále prebýva spomínaná Ježibaba. Hovorím to preto, lebo drevené domčeky priam autenticky pripomínajú ten z Mrázika.
Už v rokoch 1890 až 1895 preskúmal smolenický farár Sándorfi polohu Molpíru na východnom výbežku Malých Karpát. Zistil, že je tam opevnenie s troma obrannými múrmi, praveké osídlenie, a preskúmal 23 hrobov stredodunajskej mohylovej kultúry. Vo výskume pokračovala v rokoch 1970 – 72 Slovenská akadémia vied, ktorej sa podarilo odokryť 15 mohýl s 51 rituálnymi hrobmi.
Urnové a kostrové hroby mali početné keramické a bronzové prídavky ako britvy, nože, šperky, dokonca sa našli aj zlaté drôtiky. Celý jeho areál možno rozdeliť do troch priestorov, dvoch predhradí a akropoly, s celkovou rozlohou 12 hektárov. Konštrukcia fortifikácie bola nadpriemerne vyspelá: 2 m široký val mal po oboch stranách na sucho kladené kamenné múry široké 0,5 m s kamennohlinitou výplňou uprostred. Múr akropoly bol spevnený drevenou komorovou konštrukciou, zatiaľ čo jeho brána z kameňa bola zosilnená štvorbokými vežami a chránená zboku oválnym bastiónom.
Obývané boli iba horné predhradie a akropola. Vykurovalo sa jednoduchými ohniskami i kopulovými pecami. Mimo domov na akropole stálo spoločne šesť pecí slúžiacich na pečenie chleba. Ďalšia pec v susedstve jedného z domov obsahovala zvyšky tavby a železnú lupu. Ide o najstaršiu železiarsku pec na našom území. Kultové miesto, tzv. chrám, bol vytesaný do skaly. V ňom boli tri dočervena vypálené obetiská, pri nich lebka a kosti asi 2-ročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité idoly a geometrické idoly v podobe tkáčskych ihlanovitých závaží.
Zánik hradiska nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín medzi rokmi 570 až 560 pred n. l., súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným (zverným) štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí, živiacich sa primárne remeselnou výrobou, výrobou nití a tkanín, a obchodovaním s inými kmeňmi. Dnes je smolenický Molpír obľúbeným miestom pre domácich i turistov hlavne na turistiku v prírode. Z kopca je nádherný výhľad na dolinu Hlboča, celé Smolenice a samozrejme Smolenický zámok vyrastajúci z korún stromov.
Text a foto: Michal Hertlík
–
Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy SR
design/admin – MultiTalent
