Kvôli obmedzenému počtu (max. 15 osôb na jednu prehliadku) je nutné si vstupenku zakúpiť vopred kliknutím na termín a dokončením rezervácie. Kúpa lístka na mieste nebude možná.

1. Kaštieľ Chtelnica

Na mieste kaštieľa stál na konci 16.storočia renesančný objekt s opevnením. Majitelia niekoľkokrát prestavovali objekty kaštieľa, v podstatnej miere v roku 1679 odkedy sa zachovala jeho podoba do súčasnosti. Pôvodne renesančný objekt touto prestavbou zmenili na barokový. V parku okolo kaštieľa postavili štyri rokokové pavilóny. Za kaštieľom sa nachádza rozsiahly park s rybníkom.

2. Lom – geológia a história lomárstva v Malých Karpatoch

Lom pod Veľkou Čížovou je jedným z mnohých v Malých Karpatoch. Len v okolí Chtelnice a Dobrej Vody ich je niekoľko desiatok. Snaha využívať blízke prírodné zdroje bola v minulosti typická. Lokálne materiály z lomov našli uplatnenie od budovania ciest, cez stavby budov až po náhrobné kamene. Lomové steny sú navyše neoceniteľnou pomôckou pri výskume geologickej stavby územia.

3. Kaplnka sv. Rócha a tektonická stavba pohoria

Kaplnka postavená z vďaky za skončenie moru pochádza z konca 17. storočia. Je zasvätená sv. Róchovi, ochrancovi proti moru. Neďaleko je pamätník padlých z roku 1945. V tomto mieste zastrelila 5. apríla nemecká vojenská hliadka 3 partizánov. Okolie tejto zastávky poskytuje dôkazy o výraznej tektonickej aktivite, ktorá formovala okolie po výzdvihu Malých Karpát.

4. Súbor odkryvov pri priehrade

Malé Karpaty sú jadrovým pohorím. Jadro tvoria prevažne granity s obalovými jednotkami a príkrovmi. Hory okolo Chtelnice sú tvorené horninami nedzovského príkrovu. Vrstevný sled hornín v záreze cesty pri priehrade dokazuje komplikovanú stavbu príkrovových sekvencí v Malých Karpatoch.

5. Paleontologická lokalita Chtelnica

Sedimenty spodnej jury, liasu (cca 199 miliónov rokov) sú v Chtelnici odkryté iba v malej oblasti nad priehradou. Táto lokalita predstavuje najbohatšiu lokalitu jurských amonitov v Západných Karpatoch. Produktívna vrstva, z ktorej pochádza väčšina fosílií, obsahovala až 500 jedincov na meter kubický horniny. Druh Arnioceras je najbežnejším nálezom, na lokalite sa nachádzajú aj desiatky druhov iných amonitov, belemnitov, ulitníkov, lastúrnikov, ramenonožcov a ľalioviek. Z lokality pochádzajú aj nálezy žraločích zubov, kostí morských plazov akými sú Ichtyosaurus aleboPlesiosaurus.

6. Bukovinský potok

Nenápadný Bukovinský potok tečúci pod paleontologickou lokalitou veľa ľudí nenadchne. V Malých Karpatoch však nie je veľa tokov, ktoré by mali zachovaný prirodzený ráz a stále by na nich bolo možné vidieť meandre. V prírode môžeme pozorovať jeho zachovaný prirodzený ráz spolu s meandrami, ktorých vyústenie do Chtelnickej priehrady.