Potvrdí vám to každý vinár. Ak si chcete vychutnať víno so všetkým, čo k tomu patrí, nestačí kúpiť si ho v supermarkete. Víno totiž nie je len produkt vo fľaši. Konzumovanie vína je kultúrny fenomén úzko prepojený s miestom, kde sa vyrába.
Skalica má v československom i slovenskom vinárstve osobitné postavenie, pretože ako jediné mesto si v časoch komunistického Československa zachovalo mestské vinohrady. A má ich dodnes! Zároveň je Skalica jediným mestom na Slovensku, na ktoré sa viažu až dva potravinárske výrobky s najvyššou európskou ochrannou známkou Chránené označenie pôvodu. „Najlepšie veci sa nevozia ďaleko od domu,” podotýka Ľudovít Bránecký, významný znalec tunajšieho vinohradníctva. „Ak chcete ochutnať pravý čerstvý múčnik Skalický trdelník a rovnako dobré víno Skalický Rubín, tak jednoducho musíte prísť do Skalice,” konštatuje ako skutočný zástanca autenticity a kultúry spojenej s vínom.
Tento článok je súčasťou prvého čísla magazínu Trnavel.
Je to práve pán Bránecký, kto bol hlavným iniciátorom registračného procesu oboch ochranných známok. Je síce len drobným vinárom (ktorý svoje vína pripravuje tradičnými metódami), ale zato je veľkým podporovateľom vinohradníctva a ľudí, ktorí v ňom pôsobia a rozvíjajú ho. Založil združenie Vínna cesta Záhorie, ktorej momentálne predsedá. Je tiež aktívnym členom prezídia Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, kde zastupuje rôzne vínne cesty a drobných výrobcov vína. Keď o kultúre spätej s vínom rozpráva on, oplatí sa počúvať.
„Ak chcete zblízka zažiť, ako sa robí dobré víno, ako sa ochutnáva a v akom prostredí to víno zreje, tak musíte prísť k tomu vinárovi, priamo do jeho domovského prostredia. Ideálnou príležitosťou je Deň otvorených búd. V extraviláne Skalice navštívite počas tejto akcie malé aj veľké prevádzky, historické i moderné. Prídete, ochutnáte dobré víno, osobne sa porozprávate s človekom, ktorý to víno vyrobil.”
Ľudovít Bránecký považuje za najdôležitejšie, že návštevníci prídu do prostredia, odkiaľ víno pochádza. „Vidíte tie vinohrady. Život v tých vinohradoch. Máte skvelý zážitok, pretože je to desaťkilometrová turistická trasa, ktorú máte šancu prejsť za deň a popri tom navštíviť nejakých 60 až 70 výrobcov vína. Od drobných vinárov až po veľkých producentov.”
Skalický rubín je červené víno, ktoré sa získava výhradne z hrozna odrôd Frankovka modrá, Svätovavrinecké a Modrý Portugal. Víno musí byť vyrobené len z hrozna dopestovaného na presne ohraničenom a veľmi malom území. Ide o kataster mesta Skalica a obcí Mokrý Háj, Popudinské Močidľany, Prietržka, Radošovce a Vrádište s unikátnym zložením pôdy, ktorá dáva tomuto vínu výsledný charakter. Vďaka čomu je pôda unikátna, prezradíme o chvíľu.
Víno je príznačné svojou rubínovo červenou farbou, od ktorej sa odvíja aj jeho historický názov. Jeho vôňa prechádza do tónov sliviek až slivkového lekváru pri starších ročníkoch. Charakteristické je svojou plnou chuťou, výrazným obsahom tanínov. „Cítiť je po škorici. Je v ňom vôňa typická pre Frankovku. Nie je cabernetového, ale frankovkového typu. Je to teda jemnejšie, ľahšie víno, nemá vysoký obsah trieslovín,” približuje vinohradnícky expert.
Tajomstvo Skalického rubínu tkvie v samotnom regióne. Vinohrady sú totiž na pôde, ktorá pochádza zo sopečnej vyvreliny. „Tá sopka sa nachádzala na okraji Skalice, teraz ju poznáme ako vínny vŕšok Vintoperk,” vysvetľuje pán Bránecký. „Práve táto pôda obdarúva naše víno cennými látkami a vlastnosťami. Preto má nezvyčajne vysoký obsah antioxidantov. Začiatkom minulého storočia bolo pre svoje účinky odporúčané ako liek na chudokrvnosť. Vtedy sa predpokladalo, že je to pre vysoký obsah železa v ňom. V súčasnosti už vieme, že pomáhajú antioxidanty,” dodáva.
Možno vás to prekvapí, tu by sa mnohí vinohradníci aj ohradili. Znalci totiž náš región vnímajú nie ako jednoliaty kraj vína, ale skôr ako bohatú mozaiku samostatných a unikátnych oblastí.
„Na severe, od Bielych Karpát, sa tiahne Skalická vinohradnícka oblasť, resp. rajón až po hranicu s Maďarskom, kde je Južnoslovenský rajón, ktorý je svojím charakterom úplne odlišný. Krajom vína je oblasť Nové Zámky. Alebo Komárno, či Skalicko,” argumentuje Bránecký.
Keď hovoríme o Trnavskom kraji, ten sa do veľkej miery prekrýva s tzv. Malokarpatskou vinohradníckou oblasťou, ktorá zasahuje aj do Bratislavského kraja. Táto oblasť pozostáva z dvanástich rajónov. Každý rajón má svoju charakteristiku a niečo, čím je typický. Severné rajóny sú napríklad typické červenými vínami. Na území okolo Skalice hrá prím Frankovka, Skalický rubín. Naopak južné oblasti sa zameriavajú na biele vína. Červené majú len okrajovo.
Zároveň existuje faktor, ktorý určitým spôsobom predsa len zjednocuje rajóny do väčšieho celku. Expert zaň považuje trend vstupu novošľachtencov do tunajších vinohradov. „Hlavne tie od Ing. Doroty Pospíšilovej sa začínajú presadzovať viac-menej celoplošne. Vďaka tomu môžete nájsť odrodu Dunaj ako v Skalici, tak v Pezinku alebo Modre. Avšak pred 50 rokmi by ste zbytočne v Skalici hľadali Silván zelený. To by ste museli zájsť do Šenkvíc. Tam by ste zas len ťažko mohli nájsť Frankovku.”
Práve k takýmto špecifikáciám by sme sa podľa Bráneckého mali vrátiť. Vystihuje ich starý francúzsky pojem terroir (číta sa teroár). Ten popisuje určitú lokalitu a jej schopnosť produkovať unikátne potraviny a nápoje, pričom kombinuje prírodné a ľudské faktory. Tie sa následne prejavujú v špecifickej chuti, vôni a charaktere produktov vyrábaných na danom mieste.
„Keď chceme chrániť kultúrne dedičstvo a udržať rozmanitosť pri produkcii rozličných výrobkov, nevyhnutné bude zachovávať a zvýrazňovať rozličné terroire. Každý vinohradnícky rajón má súbor vlastných jedinečných rysov. A tie sa zrkadlia vo vínach vyrobených v danej lokalite. Skalický rubín je produktom Skalického terroiru. Takto sa robia vína vo Francúzsku, alebo v Španielsku – sú oblastné. Kým u nás sa väčšinou orientujeme na odrody. Je však dobre, že postupne prechádzame aj my na oblasti. Snáď najznámejším terroirom na Slovensku je Tokaj,” uzatvára odborník, pre ktorého je vinohradníctvo záležitosťou srdca.
Iste je správne, keď región dáva svojmu vínu nielen charakter, ale aj meno. A na oplátku, kvalitné víno – spolu s kultúrou, ktorá k nemu neodmysliteľne patrí – je pre svoj región tou najlepšou reklamou. Príďte na návštevu, ste u nás vítaní.
Text: Peter Bestvina Foto: Andrej Hrušovský
