Využívanie piatich, a nie iba štyroch nití, je v čipke svetovým unikátom. Nechýbalo veľa a táto jedinečná technika paličkovania by zanikla. Vďaka nadšencom sa však stala nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska a teraz sa môže uchádzať aj o zápis do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO.
Pri slávnostných príležitostiach si ich na začiatku 20. storočia obliekali najmä príslušníci vyšších vrstiev na rôznych spoločenských udalostiach doma i v zahraničí,“ vysvetľuje etnologička Vladimíra Pribišová z Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch. Medzi hrdé majiteľky tradičného slovenského odevu s golierom z krakovianskej čipky a ďalšími prvkami krojov z okolia Piešťan patrila aj Madeleine Albrightová – americká diplomatka pochádzajúca z Československa, prvá žena, ktorá viedla ministerstvo zahraničných vecí USA. Možno práve vtedy sa zrodila jej záľuba vo vyjadrovaní svojich postojov pomocou doplnkov oblečenia. Ako ministerka používala netradičný diplomatický nástroj – brošne pripnuté na svojich kostýmoch. Jej detský kroj, v ktorom ako dcéra veľvyslanca vítala vzácne návštevy, vystavuje National Czech & Slovak Museum & Library v Cedar Rapids v americkom štáte Iowa.
Oveľa bohatšiu zbierku tejto jemnej krásy môžu obdivovať návštevníci múzea nazvaného Za krakovskú bránu. Toto súkromné etnografické múzeum je plné obradových textílií a babkových čipiek zdobiacich ľudové odevy z Krakovian i okolitých obcí. A práve tie majú vďaka svojej jedinečnosti potenciál stať sa raz súčasťou Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO.
„Nadväzujem na moju mamu Danielu Piscovú. Keď pred vyše tridsiatimi rokmi začala zbierať kroje, zistila, že techniku čipky, ktorá ich zdobí, už skoro nikto nepozná. Našťastie však stretla svoju rovesníčku Oľgu Valovú a spoločne začali toto umenie odovzdávať ďalším,“ približuje znovuobjavenie babkovej čipky jej popularizátor Matej Pisca, ktorý pravidelne organizuje veľké čipkárske podujatia. Napríklad v auguste 2024 prilákal do Krakovian a Piešťan čipkárov z celého sveta na World Lace Festival. Aj vďaka nemu a ďalším priaznivcom je krakovianska čipka tradíciou, ktorá stále žije.
Krakovianska čipka zdobila kroj malého dievčaťa, z ktorého vyrástla americká ministerka zahraničných vecí. Nechýbala ani na ľudových odevoch, ktoré začiatkom 20. storočia získali ocenenia na svetových výstavách v Londýne a Paríži. Radi s ňou pracujú aj súčasní módni návrhári. Zblízka môžu výnimočnú babkovú čipku obdivovať návštevníci etnografického múzea Za krakovskú bránu.
„Klasické paličkovanie využíva dva páry paličiek. V Krakovanoch máme paličiek päť. Práve tá piata – farebná palička omotáva biele, základné nite. Keď sa čipkári zo sveta pozrú na krakoviansku čipku, často si myslia, že je vyšívaná alebo tkaná,“ hovorí o jedinečnosti krakovianskej čipky Matej Pisca z občianskeho združenia Bábence.
Čipky boli vždy okrasnou súčasťou odevov. Zdobili sa nimi príslušníci šľachty, ale aj roľníci. Ženy ich nosili na čepcoch a rukávcoch, muži na košeliach. Aj v súčasnosti ide o obľúbený módny doplnok. Práve vyspelá technika a bohatá farebnosť prispeli k tomu, že tradičné roľnícke odevy z Krakovian a okolia sa v minulosti využívali ako reprezentačné kroje.
Za ľudovou tvorivosťou do Balneologického múzea
V čase najväčšieho rozmachu piešťanských kúpeľov chceli bratia Ľudovít a Imrich Winter svojim hosťom predstaviť slovenské tradície. Založili preto etnografickú zbierku, ktorá sa stala súčasťou Piešťanského múzea otvoreného v roku 1928 v budove Kúpeľnej dvorany. V rovnakých priestoroch dnes sídli župné Balneologické múzeum Imricha Wintera s až desiatimi stálymi expozíciami, ktoré sa tematicky venujú piešťanskému regiónu v oblasti prírody, dávnej i pomerne nedávnej histórie, kúpeľníctva a ľudovej tvorivosti.
Etnografická expozícia poskytuje prehľad estetického cítenia, zvykov a tvorby ľudu piešťanského regiónu v minulosti. Medzi jej najatraktívnejšie exponáty patrí autentický maloroľnícky dom s tradičným zariadením z prelomu 19. a 20. storočia. Návštevníkov tu určite zaujme aj figurálny úľ v podobe muža v tradičnom odeve. Mobiliár esteticky dopĺňajú na skle maľované obrazy so sakrálnou tematikou a drevorezby. Prirodzenou súčasťou expozície sú aj ľudové textílie – najmä piešťanský a krakoviansky kroj, odevné súčiastky, výšivky a tkaniny typické pre tento región. Predstavu o tunajšom živote v minulosti dotvárajú vystavené predmety dennej potreby, pracovné nástroje a predmety, ktoré boli súčasťou obradového folklóru.
Blízke stretnutie s tradíciami
Skutočné klenoty ľudovej kultúry môžete objaviť v obci Krakovany neďaleko Piešťan. Súkromné etnografické múzeum Za krakovskú bránu vám umožní zhliadnuť ľudovú svadbu, naučiť sa paličkovať babkovú čipku či ochutnať tradičné pokrmy. To všetko v autentickom priestore, kde kedysi žili bežní roľníci. Okrem dobového zariadenia obytnej i hospodárskej časti domu môžu návštevníci obdivovať aj zbierku bohoslužobných textílií a ľudových krojov. Prirodzene, osobitá pozornosť sa tu venuje krakovianskej paličkovanej čipke, ktorá je svetovým unikátom.
Text: Martin Palkovič
Tento článok je súčasťou prvého čísla magazínu Trnavel.
