Po úspechu predchádzajúcich ročníkov, ktoré prilákali viac ako 43 tisíc návštevníkov v rokoch 2023-24, sa na Kúpeľný ostrov v Piešťanoch vracia obľúbená výstava venovaná tvorbe svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu.
Nová výstava Mucha a folklór: Znovuzrodenie slovanskej krásy a harmónie je verejnosti prístupná od 30. apríla do 31. októbra 2025 v priestoroch Napoleonských kúpeľov.
V roku 2025 predstaví Muchova nadácia trojdielnu výstavu Mucha a ľudové umenie: Znovuzrodenie slovanskej krásy a harmónie ako štvrtý diel série Muchova cesta. Ako ukázali predchádzajúce série „Nadčasový Mucha: Premostenie sveta (2022), Alfons Mucha: Kvetinové svety (2023) a Mucha a fotografia: Osobná vízia (2024), Mucha pri rozvíjaní svojho umeleckého štýlu čerpal inšpiráciu z rôznych zdrojov. Predovšetkým už v roku 1896 v Paríži začal Mucha do svojich návrhov plagátov vnášať slovanské prvky: tradičný ľudový motív a jeho symboliku, ako aj kroje z rodnej Moravy, ako výraz svojej českej identity. Okrem toho svoju panslávsku ideológiu presadzoval aj tým, že na mnohých autoportrétoch nosil slovanskú ľudovú košeľu a tento štýl sa stal jeho ochrannou známkou.
Vychádzal z ľudového umenia
Zatiaľ čo Muchove plagáty parížska verejnosť zbožňovala a stali sa hlavnou inšpiráciou pre rozvoj secesie, sám Mucha bol k tomuto súdobému hnutiu ľahostajný. Podľa Jiřího Muchu, umelcovho syna a životopisca, keď sa ho pýtali na secesiu, hovorieval: „Urobil som to po svojom.“ V horlivom zápale pre svoj národ bol Mucha presvedčený, že do secesie môže vniesť originálny, čisto slovanský prvok.
V roku 1910 sa Mucha po takmer 25 rokoch vrátil do svojej vlasti. Jeho zámerom bolo naplniť svoju dlhodobú ambíciu pracovať prostredníctvom svojho umenia pre politickú slobodu svojej krajiny. Počas práce na Slovanskej epopeji (1912 – 26) Mucha vytvoril úplne nový súbor plagátov a obrazov, v ktorých sa dominantnou témou stal folklór. V tomto období dospel Mucha k presvedčeniu, že „národ sa môže úspešne rozvíjať len organickým rastom z vlastných koreňov a že poznanie a pochopenie jeho histórie a tradícií sú nevyhnutné pre jeho nepretržitý rast v budúcnosti“. Na vyjadrenie týchto ideálov Mucha vedome používal výtvarný jazyk vychádzajúci z tradičného ľudového umenia.
Zastával názor, že hrozil v tom čase národu zánik pod pretrvávajúcim germánskym vplyvom z Rakúska a medzinárodného modernizmu. Okrem toho chcel „oživiť“ národné tradície a umenie a vytvoriť novú, udržateľnú slovanskú estetiku.
„Projekt Muchova cesta 2025 sa bude venovať Muchovmu používaniu prvkov ľudového umenia v jeho dielach a skúmať ich kontext a symbolické významy. Výstava celkovo predstaví približne 70 diel zo zbierky rodiny Mucha, vrátane ikonických plagátov a fascinujúcich fotografií,“ dodáva kurátorka výstavy, členka Muchovej nadácie, Tomoko Sato z Londýna.
Súčasťou výstavy sú kroje z regiónu
Piešťanská časť výstavy bude obzvlášť zaujímavá vďaka spolupráci s Balneologickým múzeom Imricha Wintera. Okrem diel s ľudovou tematikou zo zbierok múzea, ktoré vybral Dr. Vladimír Krupa, bude súčasťou expozície aj zbierka prekrásnych ľudových krojov z tejto oblasti.
„Trnavský samosprávny kraj sa pred dvoma rokmi pripojil k projektu Muchova cesta s cieľom ešte viac zviditeľniť prepojenie kúpeľnej starostlivosti a umenia v našom regióne. Ide o neoceniteľné kultúrne dedičstvo, ktoré do destinácie láka nových návštevníkov. Výstava je zároveň príležitosťou predstaviť v novom kontexte vzácne artefakty zo zbierok župného Balneologického múzea Imricha Wintera,“ hovorí trnavský župan Jozef Viskupič.
Návštevníci budú mať tiež jedinečnú príležitosť zhliadnuť kópiu veľkorozmerného obrazu s názvom Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia. Tento obraz je svedectvom hlbokého vzťahu Alfonsa Muchu k Piešťanom. Slávny maliar, významná osobnosť európskej secesie, opakovane navštívil piešťanské kúpele, kde čerpal inšpiráciu a oddychoval. Práve počas jedného z týchto pobytov vznikli aj prvé skice k jeho monumentálnemu dielu Slovanská epopeja. Z vďaky za vyliečenie svojej dcéry Jaroslavy venoval v roku 1932 osobne Ľudovítovi Winterovi originál tohto diela, ktoré bolo špeciálne namaľované pre päťuholníkový priestor nad dverami Grand Restaurant hotela Thermia Palace, kde visí dodnes. Obraz symbolizuje uzdravenie dievčaťa v piešťanskom kroji pri požehnanom prameni zdravia.
Pripomenieme si aj záhadnú históriu tohto vzácneho diela, ktoré bolo v roku 2000 ukradnuté a po štyroch rokoch vypátrané a reštaurované, aby sa v roku 2006 vrátilo na svoje pôvodné miesto.
Tento rok sa úlohy ambasádorky výstavy s radosťou ujala spisovateľka, novinárka, moderátorka a vášnivá zberateľka krojov, Tamara Šimončíková Heribanová, ktorá o výstave povedala nasledovné: „Je pre mňa nesmiernou cťou byť ambasádorkou výstavy Mucha a folklór: Znovuzrodenie slovanskej krásy a harmónie, pretože jej posolstvo hlboko rezonuje s tým, čo cítim a z čoho čerpám po celý život. Vzácne spomienky z detstva sa viažu k návštevám starých rodičov v Hornej Strede, kde som z časti vyrastala. Piešťany, Kúpeľný ostrov, najmä výnimočná Thermia Palace boli pre mňa vždy magickým miestom – miestom pokoja, radosti, ozdravenia, tradícií, dokonalej harmónie. Láska k tomuto regiónu, k folklóru a k nádherným krojom sa vo mne zakorenila už v detstve, zostáva vo mne dodnes. Preto vnímam ako veľké zadosťučinenie, že môžem byť súčasťou projektu, ktorý práve v týchto – pre mňa celkom výnimočných – priestoroch znovuzrodenia a načerpania energie oslavuje krásu našich tradícií, silu národnej hrdosti a jedinečné prepojenie umenia s duchom tohto, pre mňa celkom unikátneho, svetovo uznávaného miesta.“
Informácie pre návštevníkov:
design/admin – MultiTalent
